Lucia Oleňová – Dualita priestoru
Vernisáž: 15.6.2022
Trvanie výstavy: 16.6.2022 – 24.7.2022
Kurátorka: Iveta Chovanová
Lucia Oleňová sa vo svojom najnovšom maliarskom cykle rozhodla preskúmať krajinu okolo magického Sitna. Jej výskum a tvorivú reflexiu realizovala v dvoch „laboratóriách“. Prvé – rýdzo plenéristické bolo Sitno. Autorkin maliarsky ateliér sa stal druhým laboratóriom, v ktorom prebiehali transformačné experimenty s plenéristickými záznamami.
Cytoplazmou, ktorá spájala a vyživovala obe teritóriá bola tvorba maliara Edmunda Gwerka (1895 – 1956). Špeciálne cyklus Gwerkových Sitnianskych krajín, pulzujúcich mystikou panteizmu. Práve Sitno bolo pre Gwerkovu (nielen) maliarsku identitu zásadné. Počas piatich rokov (1921 – 1925), kedy sa na HORE Sitno usadil v tvorivej maliarskej samote, vznikli jeho ikonické diela. Denne zvedavo a programovo kontemplatívne pozoroval krajinu. Jej cykly, zmeny. Horúčkovito zaznamenával indikátory krajiny, znaky, špecifiká. Po nociach sa rovnako intenzívne venoval štúdiu filozofie, prírodných vied a rozmanitým umeleckým žánrom. Samota mu umožnila kultivovať vlastnú intuíciu a intelekt. Nadobudnutý koncentrát vnemov, zážitkov a poznania dokázal syntetizovať. Našiel vlastný maliarsky kľúč ako velebiť, reprodukovať krajinu, ktorá ho obklopovala. Vedome koexistoval s prírodou, ako umelec zapadal do konceptu univerza. Dokázal definovať podstatu krajiny bez toho, že by sa pachtil za malebnými scenériami, ktorých atmosféru by pateticky zveličoval. Považoval za svoje privilégium tvoriť vlastné kompozície krajiny bez toho, že by opustil identitu miesta kde vznikali. Vďaka tomu, že krajinu tak dôverne poznal, dešifroval jej „božský“ charakter. Dotýkal sa ho, splýval s vesmírnym divadlom krajiny Sitna. Jeho krajinárske maľby sa stali nosičmi, médiami, ktoré majú schopnosť Gwerkove poznanie (osvietenie) preniesť na diváka/čku.
Lucia Oleňová sa vedome rozhodla pokračovať v ceste, ktorú kontúroval Gwerk. Počas mesačnej rezidencie (leto 2021) in situ mapovala (rovnako horúčkovite ako Gwerk) Sitniansku krajinu. Akvarel jej umožňoval robiť rýchle bezprostredné, pohotové maliarske záznamy. Napriek príkoriam, ktoré plenéristická maľba od autora vyžaduje, si užívala slobodu, obmedzenia prehliadala. V teréne fungovala ako observer – pozorovateľka na misii. Vzniklo desiatky, stovky záznamov. Paralelne priamo v teréne analyzovala Gwerkove kompozičné konštrukty krajinárskych námetov. Časové následnosti procesov analýz Gwerka a tvorby vlastných záznamov sa prirodzene striedali. Znamienka pólov duálnych veličín KRAJINA a GWERK boli premenlivo tekuté.
V ateliéri už prebiehali experimentálne hry, pokusy. Fyzické strádania z plenéru mali nefyzickú formu. V procese tvorby plátien si autorka formulovala predovšetkým otázky. AKO zážitky a vnemy maliarsky usporiadať a zreprodukovať tak, aby ich ako autorka vedome ovládala? KDE vytýčiť hranicu medzi inšpiračným zdrojom Gwerkovej krajinárskej tvorby a vlastnou maliarskou identitou tak, aby ich vzájomný vzťah zostal bez rozpakov duálny? AKO terénne škice transformovať tak, aby nestratili bezprostrednosť, autenticitu zážitku a predstavy?
Tvorivý proces počas realizácie projektu bol pre Luciu Oleňovú míľnikom v jej autorskom programe. Vo výbere z jej aktuálnej tvorby „Dualita priestoru“, predstavuje svoje nové uvažovanie v jej pohľade na krajinu. Namiesto štruktúr, šablón a fragmentov krajiny ju zaujímajú väčšie kompozičné celky a odvážnejšie farebné úvahy. Precízne analýzy Gwerkových kompozičných postupov a konfrontácia s nimi, ju prirodzene posunuli do nového krajinárskeho teritória. V aktuálnych maľbách posilnila výraz krajiny ako životom pulzujúcej entity. V kontraste s apokalyptickými scenármi súvisiacimi s prebiehajúcou klimatickou zmenou, má výstavný projekt Lucie Oleňovej optimistické rysy, podobne ako Gwerk autorka reflektuje vlastnú fascináciu vitalitou krajiny.
Iveta Chovanová, kurátorka
Lucia Oleňová /*1992/ vyštudovala maľbu na VŠVU v Bratislave u profesora Ivana Csudaia. Autorka vo svojom tvorivom programe reflektuje prírodné a krajinné štruktúry, ktoré ju zaujímajú vo viacerých rovinách. Ťažiskovým médiom, z ktorého vychádza je maľba, ktorej sekunduje tvorba plenérnych akvarelov či trojrozmerných objektov. Svoju tvorbu prezentovala na viacerých individuálnych aj skupinových výstavných projektoch. V roku 2019 získala ocenenie Maľba roka VÚB.
