Nočné mory Jána Hrčku

Trvanie výstavy. 21.10 – 27.11.2022

Kurátorka: Jana Babušiaková

Vernisáž: 21.10.2022

Svet, v ktorom sa stráca biodiverzita a druhy zvierat či hmyzu vymierajú, je nočnou morou, ktorá sa stáva realitou. Napriek tomu, že logicky chápeme dôležitosť všetkých druhov, často veľmi inštinktívne k niektorým cítime odpor či priamo túžime po ich likvidácii v našej blízkosti. Prvou skupinou sú nočné motýle, nazývané aj mory, ktorých prílet za svetlom cez otvorené okno a zúfalý trepot krídel o lampu nás niekedy vydesí. Druhou skupinou sú menšie mole, ktoré nivočia naše šatníky a komory a na kynoženie ktorých sme vymysleli množstvo pascí a lapačov.

V autobiografickej „punkáčskej“ tvorbe Jána Hrčku možno kontinuálne pozorovať istú tematickú nische, zameranú – možno nečakane – na rôzne druhy motýľov, prevažne nočných. Tento tvor, spájaný s nočným životom však zapadá medzi námety krčiem a hudobného sveta, ktoré sú autorovi blízke. Zároveň však v sebe nesie silný atribút zraniteľnosti, pominuteľnosti a krátkeho života. Nočné motýle si vyvinuli sofistikovaný systém mimikri, ktoré funguje v prirodzenom prostredí stromov a kôry. Naše urbanizované priestory ich lákajú svojím neprirodzeným osvetlením a oni sa ocitajú v umelom svete, kde pôsobia takmer nepatrične.

Hrčka motýle systematicky študuje a spodobuje jednak na rozličných povrchoch, prevažne nášho urbanizovaného prostredia, ktoré ostro kontrastujú s ich prirodzeným sfarbením a hebkým povrchom krídel. Druhou stratégiou, ktorú používa je hravé napodobňovanie ich prirodzenosti v umelých materiáloch plyšu, na ktoré maľuje namiesto plátna či imitovanie ich prirodzeného habitatu podkladom z pilín či surového plátna. Zemitá a tmavá tonalita je pritom podčiarkutá výrazným maliarskym gestom – nie sú krásne vypracovanými estetickými objektami, ale expresívnymi bytosťami, ktorých údelom nie je krášliť svet, ale bojovať o prežitie v prostredí, na ktoré ich evolúcia nepripravila. Hrčka ich stvárňuje i na recyklovaných pásoch banneru, vytvárajúc tak variabilnú maliarsku inštaláciu,do ktorej je možné vstúpiť a nechať sa ňou obklopiť – a pomyslene si tak vyskúšať rolu outsidera v nami nenadizajnovanom svete.

Reguláciu domáceho biotopu možno vidieť zas vo veľkoformátovej maľbe, pracujúcej s banálnym motívom lepiacich pascí na mole. Štruktúra krehkých hmyzích telíčok ktoré našli smrť na lepivej pasci je mementom rozorvanosti medzi praktickou potrebou zamedzenia šírenia molí, ktoré sa v domácnosti stávajú škodcami a neobvykle prežívanej existenciálnej krehkosti hmyzieho mikrokozmu na hranici reality a abstrakcie.

Ján Hrčka (*1988) Patrí medzi posledných absolventov Milana Bočkaya na ŠUV v Bratislave. Neskôr pokračoval v štúdiu maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave – 4. ateliér profesora Ivana Csudaia. V roku 2014 bol spoluzakladateľom a členom maliarskej skupiny BAnda, ktorá vznikla s prísľubom “novej mladej“ maľby na scéne a v ateliéri prof. Ivana Csudaia. Skupina v priebehu svojej krátkej ale intenzívnej existencie absolvovala viacero prezentácii na Slovensku a v Čechách. Autor aktívne vystavuje doma a v zahraničí, žije a tvorí v Bratislave.