Žať búrku – Eva Fajčíková
Trvanie výstavy: 19.7.2025 – 30.8.2025
Kurátorka: Miroslava Urbanová
Otvorenie výstavy: 18.7.2025 o 18.00
Čarodejnice, upírky, huby (muchotrávky) a búrkové stavy sú hlavnými postavami nespísaných príbehov Evy Fajčíkovej zasadených mimo konkrétneho času a miesta. Sú nepredvídateľné a vo svojej nepredvídateľnosti nebezpečné, vyvolávajúce strach a obozretnosť, no zároveň sú aj zdrojom nekonečnej fascinácie a priam halucinogénnych stavov. Vystupujú ako postavy a javy nepostihnuteľné normami, opradené tajomstvami poskytujúcimi priestor pre kultúrne podmienené projekcie. Mocné ženy s vedomosťami presahujúcimi racionálne poznanie, bez túžob, ktoré by ich zväzovali s rodovo-podmienenými tradíciami a obmedzeniami v rámci patriarchálneho systému. Ženy, ktoré hovoria búrke a hovoria nie mužom ako svojím pánom – a tým ich desia.
Každý tematický maliarsky register – figuratívnu maľbu, kvetinové či muchotrávkové zátišia – rozvíja Fajčíková špecifickým spôsobom. Senzuálne pôsobiace nie-celkom-ľudské figúry dostáva do dynamického virvaru, ktorý stupňuje napätie scény. Častokrát splývajú s pozadím, absolútne prepojené s dianím. Fajčíková využíva cielene výrazné, kontrastné studené a horúce farby, či jedovato pôsobiacu zelenú, ktorá nemôže byť vzdialenejšia prírode a predsa je verným základom pre stvárnenie jej nespútanej sily. Pastóznejšie detaily rastlín odkazujú na haptickosť a priestorovú rozpínavosť všeobjímajúcej flóry. Gestické, no pedantsky presné čmáranie pôsobí emotívne a premyslene zároveň, prináša ďalšie, abstraktné roviny rozprávania.
Výstavný priestor zapĺňa Fajčíková aj objektmi odkazujúcimi na rituály a symboly spojené s týmito bytosťami, – vosk, tŕne, (rozbité) zrkadlá – prepletenými s maľbami symbolikou nabitých kvetov (akácia – nesmrteľnosť)… Dôležitým a prchavým elementom je vôňa, ktorá nám možno dnes už akosi zovšednela tým, že sa dostala z liečivých mastí a rituálnych olejov do značkových parfumov nášho každodenného života. Vôňa však môže byť vstupom do spomienok na rôzne prostredia a situácie, s ktorými sa nám spájajú rozličné emócie. Vôňa lesnej pôdy po daždi, vôňa milenca*milenky… Niektoré vône však akoby predchádzali skúsenosti a vieme ich identifikovať aj bez predošlého zážitku – vôňa smrti a rozkladu…
V rámci príslovia, ktoré inšpirovalo názov výstavy: Kto seje vietor, žne búrku, sa objavuje výstražný aspekt vyzývajúci k opatrnosti či k strachu – predovšetkým pred zlým konaním a jeho následkami. Žať búrku však v prípade Fajčíkovej výstavy predstavuje transcendentálnu a transformačnú skúsenosť, akceptovanie sily nepredvídateľného a z toho prameniaceho nadhľadu a moci ho využiť. Búrka totiž aktivuje rast húb nielen pomocou zalievania dažďom, ale aj prostredníctvom bleskov, urýchlením vzájomnej komunikácie, explóziou spór po lesnom území. Nepredvídateľné a voľným okom neviditeľné sa mení na životodarné a esenciálne, ktorého riadiacim princípom sa, paradoxne, stáva chaos.
Samostatná výstava Evy Fajčíkovej „Žať búrku“ teda spája autorkin záujem o vrtkavé javy akými sú napríklad počasie či existencia nadprirodzených bytostí a pre ktoré majú rôzne kultúry vlastné, mytológiami opradené vysvetlenia a rituály. Zaujímajú ju momenty, ktoré odhaľujú ich absolútnu nepostihnuteľnosť ráciom, ale aj fascinujúce prepojenia či ich rodovo podmienené, častokrát stereotypné výklady. Fenomény entropie, búrky či ženského vampirizmu sa u Fajčíkovej prepletajú v spletitom podhubí maliarskych a senzoricky senzuálnych prvkov inštalácie. Čo/kto vystupuje z chaosu koreňov, končatín, krvi, spór a hviezdneho prachu?
Miroslava Urbanová
Eva Fajčíková (1990) ukončila magisterské štúdium maľby na Akadémií výtvarných umení v Prahe. Počas štúdia absolvovala stáž v grafickom ateliéri prof. Lindovského. Je trojnásobnou finalistkou Maľby roka. Pravidelne sa zúčastňuje umeleckých rezidencií doma i v zahraničí. Je výtvarníčkou ktorá pracuje predovšetkým v médiu maľby s presahom grafiky a kombináciou s olfaktorickými objektami. Od roku 2011 žije a pracuje v Prahe.
