„Koláž je pre mňa hrou – hrou fantázie a náhody, jedným z výrazových prostriedkov poézie, podobne ako báseň. Je to na rozdiel od slovesnej podoby poézie poézia vizuálna, obrazová. Robím koláž tak, ako sa vykladá pasians. Neviem nikdy dopredu, ako sa skončí. To ma na nej vzrušuje: povedal by som, že hra je pre mňa dôležitejšia ako výsledok.“ Albert Marenčin

Výstavný projekt uvádza výber z autorských cyklov koláží Alberta Marenčina. Autor je jednou zo zásadných osobností „nadrealizmu“, ktoré v našom geografickom prostredí tvorivo rozvíjali koncepty surrealizmu už v 1. polovici 20. storočia. Albert Marenčin (1922 – 2019) bol všestranným, komplexným tvorcom, ktorý sa autorsky neprehliadnuteľne osobito vyjadroval prostredníctvom rôznorodých umeleckých žánrov. Prozaik, básnik, esejista, scénarista, dramaturg, dramatik, publicista, prekladateľ a výtvarník. 

Projekt vznikol vďaka spolupráci s autorovými synmi Albertom a Martinom. Výstava je súčasťou dramaturgie festivalu divadla, poézie a hudby Cap à l´Est 2020. Albert Marenčin bol prezidentom festivalu. 

Tandemový výstavný projekt sochárky Katy Kissoczy a fotografa Antona Sládeka. Netradičné autorské spojenie dvoch etablovaných umelcov je prísľubom sviežich letných umeleckých zážitkov.

Kov má pôvab

“Snažím sa objekty zachytiť bez príkras, také, aké sú, len v prirodzenom svetle,“ hovorí o svojej tvorbe Sládek. Diváka prekvapí, ako tieto zabudnuté veci na snímkach ožívajú, hoci sú mimo ľudského ruchu. Majú vlastnú hodnotu, estetiku, náladu, sú svojbytné. Anton Sládek má na aktu

Kov má pôvab

“Snažím sa objekty zachytiť bez príkras, také, aké sú, len v prirodzenom svetle,“ hovorí o svojej tvorbe Sládek. Diváka prekvapí, ako tieto zabudnuté veci na snímkach ožívajú, hoci sú mimo ľudského ruchu. Majú vlastnú hodnotu, estetiku, náladu, sú svojbytné. Anton Sládek má na aktuálnej výstave štyri desiatky zarámovaných čiernobielych, tónovaných fotografií vo formáte 40 krát 50 centimetrov.

„Práce som vybral tak, aby sa vzájomne podporili a pôsobili na fantáziu,“ hovorí k inštalácii fotograf. S komponovaním fotografií má skúsenosť, vydal už viacero fotografických kníh (Medzičas, Zákulisie). Jeho cykly charakterizuje príjemná, a zároveň alarmujúca nostalgia, lebo ide obyčajne o miznúce miesta či objekty. Najstaršia fotografia na výstave je z roku 1999 a najmladšia z roku 2020.

Fotografie na výstave dopĺňajú sochy Kataríny Kissoczy. Anton Sládek ju pozná ešte zo Strednej školy umeleckého priemyslu v Bratislave. Tam sa pred rokmi skamarátili a priateľstvo trvá dodnes.

Možno sa aj vzájomne inšpirujú, keďže ich záujmom je kov. „ Každý máme svoju profesionálnu cestu, neviem, či sa dá hovoriť o inšpirácii, ale Katarínu si vážim a mám úctu k jej práci,“ hovorí Anton Sládek

Výstavný projekt Medzičas prezentuje aktuálnu maliarsku tvorbu Lucie Veselej s presahmi do média analógovej fotografie. Autorka vo svojich dielach reaguje na plynutie času, všíma si jemné nuansy jeho odchýlok. Zaujíma ju jedinečnosť krehkých momentov, skúma prostredie medzi stavom minulým, prítomným a tým, čo sa len nastane. Tekutá časovosť je pre ňu zásadná pri koncipovaní maliarskeho aj fotografického námetu. Citlivo vníma frekvenciu, silu okamihu. Sleduje, ako môže definitívne zmeniť ďalšie smerovanie obrazu a deja. Autorku inšpirujú okamihy nenápadných situácií každodennosti ale i prchavé javy utvárané v prírode.

Dôležitým prvkom cyklu Medzičas je plynulý, prirodzený prechod svetelných rozhraní maľby a fotografie. Rezonuje čas, svetlo, krehkosť spomalenia. Autorka skúma prieniky maliarskeho a fotografického média. Zaujíma ju uchopenie efemérnej časovej stopy, výtvarným jazykom osciluje na hrane reality a abstrakcie.

Vystavené diela projektu Medzičas vznikli v rámci štipendia, ktoré podporil Fond na podporu umenia.

Lucia Veselá /*1985/ je absolventkou Katedry maľby Akadémie umení v Banskej Bystrici v ateliéri Ľudovíta Hološku a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave – maliarskeho ateliéru Klaudie Kosziby. Okrem samostatných výstav sa zúčastňuje aj skupinových výstavných projektov. V roku 2019 bola finalistkou projektu Maľby roka 2019.

Vernisáž: 5.6.2020 o 18.00
Výstava potrvá do 12.7.2020
Otváracie hodiny: piatok/sobota/nedeľa: 10.00 – 17.00

Spomínam si na nevšedný zážitok spred viac ako dvoch desaťročí, keď som sa stretol s prof. Ing. Júliusom Binderom. Bolo to na tú dobu pri vzácnej príležitosti. Pán Binder inicioval a zorganizoval krásnu a hodnotnú zbierku slovenského výtvarného umenia a udalosť sprevádzalo aj osobné rozhodnutie J. Bindera urobiť zbierku diel, ktoré by odrážali náboženské cítenie nášho ľudu.

Požiadal výtvarného umelca Nikolaja Vlasova, aby realizoval kolekciu obrazov (technika akvarelu) s námetom kostolov na Slovensku. Tak vznikol rozsiahly pôsobivý súbor prác, ktorý je inštalovaný v architektonickom objekte v historickom prostredí Banskej Štiavnice. Je zároveň jadrom publikácie pod názvom Svätostánky Slovenska. 

V našej krajine sa nachádza vyše štyritisíc kostolov rôznych vierovyznaní. Podstatou tohto výberu sú objekty, ktoré slúžia rímskokatolíckej a evanjelickej cirkvi. Veď práve tu je konfesionálne ťažisko na Slovensku. A nielen konfesionálne kritériá ovplyvnili hľadisko selekcie týchto výnimočných významných architektonických pamiatok. Dôležitú úlohu zohralo aj zdôraznenie umeleckých a stavebných hodnôt našich svätostánkov. Prirodzene, autor koncepcie celej expozície musel pristúpiť k výberu z mimoriadne rozsiahleho súboru diel. Jednotlivé vybrané chrámy Pána zohľadňujú umelecko – historické nároky, ale rovnako aj citové založenie autora tohto pôvabného projektu. Nikolaj Vlasov potom prostredníctvom svojich prác (125 diel) reagoval  na tieto programové požiadavky. Technikou akvarelu (niekedy v kombinácii s olejom) stvárnil kostoly z rôznych slohových období. O týchto prácach môžeme potom hovoriť ako o syntéze opticky bezprostredného dokumentu  a maliarskej interpretácie. A prejavuje sa tu nielen topografia stavieb, ale aj svedectvo cítenia nášho ľudu. V cítení sa prejavuje pokora a nábožnosť, ale aj neľahká práca a život.

Prof. Ľudovít Petránsky