Kristína Bukovčáková a Jakub Navrátil – Hard to cut a garden in half

Trvanie výstavy: 29/3/2024 – 11/5/2024

Kurátorka: Marianna  Brinzová

Vernisáž: 28.3.2023 o 17.30

Otvorené: piatok: 12.00–16.00, sobota- nedeľa: 12.00–17.00

Výstava Hard to cut a garden in half / Ťažko prerezať záhradu na polovicu prezentuje tvorbu Kristíny Bukovčákovej (*1991, SK) a Jakuba Navrátila (*1987, SK), ktorých spája nielen záujem o médium maľby a generačná príbuznosť, ale i spoločný priestor a osobný vzťah. Obaja sa vo svojej aktuálnej umeleckej praxi venujú maľbe a jej presahom, ku ktorým zároveň pristupujú z rôznych formálnych i ideových východísk. Výstava predstavuje série malieb rôznych formátov, ktoré vznikali približne od roku 2020 až po súčasnosť. Kým Bukovčáková v nich pracuje s akrylom a airbrushom, Navrátil je verný technike olejovej maľby.

Kristína Bukovčáková vo svojich farebných, naratívnych, miestami až surreálnych maľbách spracováva témy klimatického žiaľu a environmentálnej krízy. V prenesenom význame zobrazuje charakter stavu nášho súčasného lokálneho i globálneho prostredia cez rastlinné antropomorfizujúce motívy. Vytýčenou oblasťou skúmania sa pre ňu stala mikroklíma záhrady s jej rôznorodými obyvateľmi a aktérmi, ktorí na nás môžu pôsobiť familiárne a milo, ale i znepokojivo a hrozivo. Záhradu tak môžeme vnímať ako zástupné miesto, kde ľudské prerastá s rastlinným, čím evokuje naše ľudské vlastnosti a neduhy, ktorými prispievame k ničeniu seba a toho, čo nás ešte obklopuje. Tvorba Kristíny Bukovčákovej sa postupne odkláňa od figurálnych námetov a expresívnejšieho maliarskeho gesta k airbrushovým maľbám, ktoré sú plné vrstiev, naratívov a prepracovaných detailov. Jej maľby často vystupujú smerom von v podobe objektov – skulpturálnych rámoch dotvárajúcich/dopovedajúcich námety a štruktúru malieb. V dielach prezentovaných na výstave Hard to cut a garden in half nájdeme autorkinu osobnú symboliku vízií nadreálnej/surreálnej prítomnosti, ale i možnej blízkej budúcnosti. Fragmenty ľudského tela prestupujúce obrazy odkazujú na jej prítomnosť a priznávajú, že naše ľudské nie je oddeliteľné od prírodného. Tieto rôznorodé živé i neživé hmoty sa zlievajú do jedného. Nie sme my a oni. Sme jeden celok.

Jakub Navrátil balansuje na hrane medzi abstraktným a predmetným, náhodným a plánovaným. Oproti Kristíne Bukovčákovej je striedmejší vo farebnosti a námetoch svojich malieb, ktoré sa skôr minimalizujú a ponárajú do seba, kde skúmajú jednotlivé východiská, štruktúry a rezy. Jeho typická temná monochromatická farebnosť naberá tentokrát na farebnosti. Na rozdiel od predošlých realistickejších zobrazení sa prikláňa k abstrakcii a svojbytnosti maliarskeho obrazu, ktorý reže, rozkladá, vrství, prerýva, ale i naspäť konštruuje a spája. Hľadá významy, mentálne obrazy, stopy prežitých situácií, ktoré sú na hranici rozpamätávania sa a nedajú sa jasne vykrojiť. Navrátil nepracuje s exaktne vopred premysleným obsahovým plánom svojich malieb. Východiskom sa mu stáva predloha v podobe koláže. Môže mať podobu náčrtu/„skice“ alebo ide o koláž obrazových foriem vznikajúcu a zanikajúcu priamo v procese budovania obrazu. Obraz vníma ako proces, ktorý nikdy nie je úplne ukončený. Jeho výsledná forma je preňho zaujímavá len po určitý čas, a tak má tendenciu doň opakovane vstupovať prekrývaním a vrstvením nových plánov. Proces neustáleho vrstvenia, prelínanie foriem, radosť z objavenia nepredvídateľného výsledku sa preňho stáva samotným cieľom tvorby. Tak jeho „analógovo“ vytvorená maľba môže evokovať i princípy digitálneho sveta a množenie realít/simulakier vo virtuálnom prostredí.

To, čo tvorbu Kristíny Bukovčákovej a Jakuba Navrátila nenápadne prepája, je technologický i ideový repertoár, ktorý obaja používajú. Pracujú s maľbou vo vrstvách a rezoch. Kristína viac mäkším, organickým, poetickým a konkrétnejším spôsobom, Jakub skôr technickým a ostrejším, smerujúcim k dekonštrukcii obrazovej plochy a jej prelamovaniu smerom dnu i von. Názov výstavy Hard to cut a garden in half/Ťažko prerezať záhradu na polovicu symbolicky spája a zároveň delí ich osobitný prístup k súčasnej maľbe, ktorý je iný a zároveň súbežný. Ich „záhrada“ je spoločná, fyzicky i mentálne. Je to ich spoločné pole (pôsobnosti), ktoré sa nedá tak ľahko rozkrojiť na dvoje.

Marianna Brinzová, kurátorka

Kristína Bukovčáková (*1991) je absolventkou Katedry voľného umenia v Ateliéri intermediálnej konfrontácie na UMPRUM v Prahe (2018). Absolvovala aj štúdium na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici v Otvorenom ateliéri maľby a stáž na Akadémii umení v Krakove. Aktuálne sa venuje maľbe a jej presahom, a tiež tvorbe objektov. V roku 2015 vyhrala 2. miesto v súťaži Maľba – Cena Nadácie VÚB a v roku 2016 získala aj 1. miesto. V roku 2021 bola súťažiacou v rámci ceny Strabag Artaward International.

Jakub Navrátil (*1987) je absolventom Katedry výtvarnej kultúry na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (2011). Vo svojej umeleckej praxi sa primárne venuje maľbe a jej presahom. V rokoch 2015, 2017 a 2020 sa stal finalistom súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB za maliarske dielo pre mladých umelcov/mladé umelkyne. Svoje diela neprezentuje verejne veľmi často, napriek tomu má za sebou tri samostatné výstavy v rámci Slovenska – v Šopa Gallery, DOT. Contemporary Art Gallery a v Galérii Sumec.