Rozhovor s výtvarníčkou Luciou Veselou
Aktuálne v Galérii Jula Bindera prebieha do 12.7.2020 výstava Lucie Veselej s názvom Medzičas. Pri tejto príležitosti sme položili tejto sympatickej autorke niekoľko otázok.
Ahoj Lucia, v prebiehajúcej výstave Medzičas si si zvolila presah analógovej fotografie a maliarskej tvorby. Skús nám priblížiť, prečo práve tento presah ťa oslovil.
Maľbe sa venujem už dlhodobo. Analógová fotografia ma priťahovala a chcela som sa učiť niečo nové. Celý ruko dielny proces, ktorý analógovú fotografiu sprevádza ma veľmi baví. Obe média vyžadujú svojskú sústredenosť. Fotografiou sa mi možnosť umeleckej výpovede značne rozšírila, čomu sa stále veľmi teším.
V popise predstavenia výstavy sa píše: „ že tekutá časovosť pri koncipovaní fotografického a maliarskeho námetu je pre teba zásadná“. Skús nám to bližšie vysvetliť.
Čas je pre mňa dôležitý z viacerých rovín. Dobré je nechať si čas na tvorbu, nevrhať sa do nej bezhlavo a nechať niektoré námety v sebe vyzrieť. Na druhej strane ma ale vždy nadchne, keď si nejaký tvorivý moment nečakane všimnem, uvedomím.
Pri maľbe aj fotografii (a nielen tam) je úloha času veľmi dôležitá. Viackrát sa mi napríklad stalo, že zabudnem na hranicu, kedy je dielo už hotové, a ďalším snažením mu silu výpovede už len zbytočne uberám.
Predstav nám tvoj proces tvorby od inšpirácie po finálnu realizáciu.
Začínam viac-menej vždy od myšlienky, ktorú chcem vypovedať. A ďalej už hľadám cestu ako. Častokrát s ňou pri tvorbe narábam intuitívne a som rada, ak sa dokáže dostať pre mňa pracovne povedané do „poetickej skratky“. Dielo je pre mňa najvydarenejšie, keď zachováva esenciu myšlienky ale svojim výtvarným výrazom funguje aj samostatne, čím mu prináša ešte niečo navyše.
Často sa v tvojich obrazoch vyjadruješ prostredníctvom abstraktu, prečo si si práve túto formu sebavyjadrenia vybrala?
To je zaujímavá otázka, nakoľko veľa mojich diel sa vôbec nepohybuje na poli abstrakcie. Abstrakt je pre mňa jedna s ciest vyjadrenia. Dokonvergovala som k nej akosi prirodzene. V aktuálnej výstave sa napríklad plynulý prechod farebnosti obrazov dopĺňa s jemnými prechodmi čiernobielych odtieňov vo fotografii.
S akým pocitom by si chcela, aby ľudia odchádzali z tvojich výstav?
Mám radosť, ak sa mi podarí cez diela preniesť esenciu a atmosféru myšlienky na diváka. Vážim si, ak vznikne akákoľvek forma dialógu s dielom. Pocity sú toho sprievodným javom.
Akí súčasní umelci alebo aj z umelci z histórie ťa inšpirujú a prečo?
Inšpirujúci umelci z histórie sú pre mňa napríklad Caspar David Friedrich a Édouard Vuillard pre citlivú svetelnosť v ich maľbách, ďalej Agnes Martin a Félix González-Torres pre jednoduchosť a silu výpovede ich umeleckej tvorby. A na výstavy súčasných maliarov Petra Doiga a Jana Mertu sa vždy teším.
Prezraď na akých aktuálnych projektoch pracuješ a čo ťa v najbližšej dobe čaká?
Uprostred leta ma čaká výstava v Čechách, ktorá je založená skôr na objektových inštaláciách a videu. Je to pre mňa výzva, keďže som primárne maliarka ale teším sa na to.
Vieme, že pôsobíš v Bratislave, V Štiavnici si len krátkodobo (v súvislosti s inštaláciou výstavy) aký (ne)všedný okamih zarezonoval v tvojej mysli, ktorý je spojený práve s týmto mestom?
Je príjemné prísť do cudzieho mesta a cítiť sa v ňom vítaný. Ľudia sú tu veľmi vľúdni. Banská Štiavnica je sama o sebe svojou prírodou a architektúrou nevšedná a jedinečná, často si musím dávať pozor aby som nezakopla od toľkého dívania sa.
Lucia, ďakujeme veľmi pekne za rozhovor.
Lucia Veselá /*1985/ je absolventkou Katedry maľby Akadémie umení v Banskej Bystrici v ateliéri Ľudovíta Hološku a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave – maliarskeho ateliéru Klaudie Kosziby. Okrem samostatných výstav sa zúčastňuje aj skupinových výstavných projektov. V roku 2019 bola finalistkou projektu Maľby roka 2019.
