ZaKOREŇovanie

Vernisáž: 29.7.2022

Trvanie výstavy: 29.7. – 3.9.2022

Kurátorka: Alexandra Tamásová

Živé umenie je zmyslovým orgánom, akýmsi „tretím okom“ sociálneho sveta. Je anténou, ktorá zachytáva jeho neviditeľné vlnenie vždy o čosi skôr, než vypláva na povrch kolektívneho vedomia.

V posledných rokoch sme zažili (a stále prežívame) viaceré bezprecedentné udalosti – pandémia, vojna, klimatická aj politická kríza. Sú spochybňované základné parametre nášho uvažovania o svete a napriek intenzívnej snahe o analýzu a predikciu možného vývoja si musíme priznať, že tieto javy (zatiaľ) nedokážeme racionálne uchopiť.

Výstava zaKOREŇovanie predstavuje tvorbu troch mladých umelkýň, ktoré, každá po svojom, vypovedajú o súčasnom svete a spôsoboch, ako sa s ním vysporiadať. Kríza tu nie je ani tak témou, ako skôr katalyzátorom novej tvorivosti. Ak individuálne aj kolektívne prežívame pocit rozpadu zavedených štruktúr, prirodzene každá*ý z nás vytvára viac či menej intuitívne stratégie, ako sa s týmto rozpadom vyrovnať; ako zabezpečiť, aby sa spolu s okolitým naratívom nerozpadol aj náš subjekt.

Zakoreňovanie je jednou z týchto stratégií. Môžeme ho vnímať doslovne ako proces rastu koreňov (Bilichenko). Zároveň pojem odkazuje na hľadanie koreňov svojej rodinnej a národnej identity, nadväzovanie na odkaz predkov, prácu s tradičnou ľudovou symbolikou, ako to vidíme u Bilichenko, ale aj Kashe Potrohosh. Kasha vo svojej videoperformancií Berehynja reaguje na vojnu na Ukrajine, resp. všeobecnejšie na bolestivo vnímanú dualitu dobra a zla, násilníka a obete. Berehynja, postava zo slovanskej mytológie, ktorá sa koncom 20.storočia stala tiež symbolom ukrajinskej slobody, reprezentuje všetky pozitívne kvality života – je „symbolom matky všetkých bytostí, ktorá dáva život a chráni ho. Vojna je absolútnym opozitom Berehynje“ (KP). Ester Sabik pracuje s témou zakoreňovania ešte univerzálnejšie, vo význame spájania sa s prírodnými elementami.

Hoci každá z autoriek sa venuje vlastným témam a jedinečným formálnym experimentom, vystavené diela spája niekoľko spoločných princípov. Je to predovšetkým dôraz na procesuálnosť; umenie je tu vnímané ako zážitok prebiehajúci v čase. Zároveň takmer všetky diela charakterizuje spájanie sa so zemou a vlastným telom, resp. ukotvovanie tela v zemi, symbolicky aj doslovne. Diana Bilichenko vo svojich objektoch reagujúcich na katastrofu a následnú regeneráciu zapája do tvorivého procesu princíp náhody a aktivitu ne‑humánnych činiteľov – rastlín.  Kasha Potrohosh v čase psychického vypätia hľadala katarziu v jednoduchom, ale intenzívnom akte padania a splývania s lesným podrastom. Obdobne vznikali jej expresívne maľby – z potreby vrátiť sa k jednoduchosti, potešeniu z tvorby, v ktorej prehovára samotné telo svojimi intuitívnymi gestami. Ester Sabik pracuje s nájdenými prírodninami (kamene, ovocie, lastúry, kúsky dreva…), ktoré fotografuje, dotvára, alebo z nich skladá priestorové inštalácie. Fotografický proces postupne rozširuje z pôvodného stláčania spúšte až smerom k novodobému rituálu, ktorý zahŕňa prácu so základnými elementmi ‑ zemou, svetlom, vodou a vlastným telom.

Výstava tak ukazuje, že východiskom z krízy je možno zmena pohľadu na svet a naše miesto v ňom; posun od antropocentrizmu smerom k inému modelu, v ktorom človek a jeho racionalita nestojí na vrchole hodnôt, ale kde namiesto toho prehovára naše telo, intuícia, rastliny, živly…a my samy sme súčasťou jedného organizmu.

Alexandra Tamásová, kurátorka

Diana Bilichenko absolvovala v roku 2022 štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v odbore textilná tvorba. Vystavovala na TALENTE 2022, Trienále textilu 2021, Dizajn studio Úľuv, v Galérii Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch a inde. Vo svojej tvorbe sa venuje ekodizajnu a tvorbe umeleckých predmetov a plátna z koreňov rastlín. Autorka vníma dôležitosť ekológie a vytvorila autorskú technológiu na pestovanie ekoobjektov. Korene rastlín presne opakujú štruktúru, v ktorej rastú, a to umožňuje vytvoriť akúkoľvek kresbu alebo vzor. V budúcnosti plánuje túto techniku rozvinúť a využiť ju nielen vo fiber arte, ale zaviesť ju aj do každodenného dizajnu.


Kasha Potrohosh je umelkyňa z Ukrajiny, aktívne pôsobiaca v Bratislave. Aktuálne je študentkou Vysokej školy výtvarných umení na Katedre intermédií, preto svoju umeleckú činnosť sústreďuje na intermediálne projekty. Kasha má široké spektrum sólo aktivít a projektov, ale je taktiež členkou performatívneho zoskupenia MAPSN. Často vo svojich prácach využíva textilné médium, ktoré zužitkováva ako maskovací prvok. Jej témy sa prelínajú so subjektívnym prežívaním smrti, autoterapie a reflexiami spoločenských problémov.

Ester Sabik magisterské štúdium ukončila v roku 2020 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na Katedre fotografie a nových médií. Táto mladá umelkyňa sa vo svojej tvorbe venuje najmä analógovej fotografii, no hranice tohto média posúva ďalej a neustále ich prekračuje. V jej tvorbe sa môžeme stretnúť s performance, site specific inštaláciami, či krehkými objektmi. Jej fotografie majú nežnú poetiku a symboliku, často až existenciálnu konotáciu odkazujúcu k archetypom, ku koreňom, k fundamentálnym veličinám ako sú svetlo, čas a hmota. V roku 2020 bola jej tvorba zahrntá do Holandskej knižnej publikácie Fresh Eyes o 100 vychádzajúcich fotografických talentoch Európy. Svoju tvorbu vystavovala na mnohých kolektívnych i samostatných projektoch na Slovensku, v Čechách, v Poľsku, Francúzsku, Taliansku i v Holandsku.V roku 2017 získala ocenenie v súťaži Slovak Press Photo za sériu Metamorphosis of Beauty.