Vzdialené blízkosti – Martina Rötlingová, Martina Sľúková, Simona Weisslechner

Trvanie výstavy: 15.4.2023 – 20.5.2023

Spoločný výstavný projekt výtvarníčky Martiny Rötlingovej, scenáristky, spisovateľky a herečky Martiny Sľúkovej a fotografky a kameramanky Simony Weisslechner. Autorky, ktoré k sebe viaže priateľstvo, spája oveľa viac napriek ich rozdielnym disciplínam v umení. Ide o tri ženy, ktoré sa svojím vlastným spôsobom vysporadúvajú s normami a nátlakmi naďalej dominujúcimi v našej spoločnosti, akými sú kariéra a pracovné ambície, partnerstvo či otázka šťastia.

„Volanie diaľky, nerozhodnosť, láska aj smútok. Žena túžiaca po niekom, či niečom nedosiahnuteľnom. A ktosi z tej diaľky túžiaci po nej. Nemožnosť naplnenia, netrpezlivosť srdca, nepokoj tela i následná akceptácia vecí takých aké sú.“ Názvom výstavného projektu autorky reagujú na všetky tieto emócie, a zároveň odkazuje na ich vzájomné vzťahy, vzdialenosť, ktorú často fyzicky od seba majú vzhľadom na rôzne krajiny, v ktorých žijú, ale i vzdialenosť k sebe samým a im navzájom.

Všetky tri autorky spracovávajú ich prežívania do vlastného kreatívneho výstupu, cez autoportrétny pohľad súčasnej ženy, na svet ktorý ich obklopuje. Zároveň ide o pohľad ženy nachádzajúcej sa vo veku kedy vyhodnocuje a prehodnocuje svoje ciele a priority, slobodná vo svojich voľbách, čo robiť a kde žiť, ale systematicky sa stretávajúca s hodnotením svojich rozhodnutí.

Výtvarníčky si pre výstavný projekt v galérii vybrali spracovať tému ženstva, každá vo svojej vlastnej výtvarnej disciplíne, s odrazom osobnej skúsenosti, a projekt sa tým stáva bohatým na témy i médiá, ktoré navzájom komunikujú a ponúkajú viacúrovňový pohľad na ženskú autonómiu v 21.storočí. Výstavný projekt prezentuje diela v médiách: maľba, kresba, grafika, koláž, fotka, video a text.

Každá z autoriek vo svojom umeleckom programe zároveň rieši svoju špecifickú tému: Rötlingová systematicky pracuje na otázke ideálu krásy nastavených spoločnosťou a hľadaní predobrazov v dejinách umenia. Sľúková vo svojej tvorbe ženské témy a medziľudské vzťahy zobrazuje špecifickou humornou až ironickou optikou. V kolážach sa pohráva so surreálnom rozširujúcim jej texty o ďalší rozmer. Weisslechner hľadá nové prístupy, ako cez vizuál fotografie a videa vtiahnuť diváka do dejov mimo ich aktuálnej reality a vyvolať v nich nečakané emócie.

Kurátorský text je poňatý trochu netradične, je autorským textom Martiny Sľúkovej reagujúcim na aktuálnu tvorbu každej z autoriek, ich životných paralel a vlastných prežívaní. Samotný inštalačný a výstavný proces je realizovaný samotnými autorkami spoločne  a je zhmotnením konverzácie medzi týmito troma ženami.

Martina Rötlingová (1987, Bojnice) pracuje v médiách grafiky, maľby, objektu a videa. Študovala na Akadémii umení v Banskej Bystrici, na Fakulte výtvarných umení u prof. Františka Hodonského a neskôr u prof. Stanislava Balka. Vo svojej tvorbe kriticky zhodnocuje fenomény súčasného virtuálneho postmediálneho sveta, konfrontujúc ho so „statickými“ masmédiami tradičného typu predchádzajúcich desaťročí. Kombinuje realistické zobrazenie technikou hyperrealizmu a trompe l’oeil s jej dekonštrukciou v podobe pokrčenia či deformácie. Vo svojich posledných sériách Rötlingová pracuje s podobami a analýzami krásy v kontexte dominantných vzorcov mediálnych obrazov. Nadväzuje na započatú tému referencie na známe maľby žien z dejín umenia, ktoré kladie do súvislostí s novodobými obrazmi atraktivity. Žije a tvorí Bratislave.

Martina Sľúková (1982, Veľký Krtíš )scenáristka, herečka, spisovateľka. Študovala herectvo v Prahe na DAMU, neskôr scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Spoluzakladala Divadlo Letí, kde účinkovala hneď po škole, pôsobila v Dejvickom divadle, Hadivadle a iných. Dnes sa venuje predovšetkým písaniu, dramaturgii, režírovaniu. Spolu s Terezou Oľhovou vydali knihu Inak sa mám fajn, ktorej idea vznikla práve v Banskej Štiavnici na festivale 4 živly v rámci autorského čítania spoločných textov. Kniha sa úspešne adaptovala do divadelnej i rozhlasové podoby. Kniha Synchroironizovaný muž je jej autorským debutom vzišlým z vízie urobiť obrázkovú knihu pre dospelých. Z nutkavej potreby vypnúť myseľ a odreagovať sa od písania, sa dostala k tvorbe koláží. Jej koláže tvoria ilustrácie oboch jej kníh. V lete 2022 ste mohli jej tvorbu vidieť v pražskom Studiu Flanér. Žije a tvorí medzi Barcelonou a Prahou.

Simona Weisslechner (1987, Bratislava ) filmárka, študovala fotografiu na ŠUPke a kameramanskú tvorbu na VŠMU v Bratislave. Spolupracovala ako kameramanka na krátkych filmoch, najznámejším je Zelená vlna (2015), v réžií Martiny Buchelovej, ktorá bola premietaná v sekcií Future Frames na Festivale Karlovy Vary. Niekoľko rokov pracovala ako prvá asistentka kamery na slovenských, českých, ale aj zahraničných projektoch po boku popredných režisérov ako Michel Gondry, či Guy Ritchie. Simona je členkou Asociácie slovenských kameramanov. Jej kameramanský debutový celovečerný film Mimi (r. Mira Fornay, 2023) získal na Medzinárodnom filmovom festivale Berlinale ocenenie Grand Prix v kategórii Generation Kplus za najlepší film.